Ako funguje mozog pri depresii?

V posledných desaťročiach sa vedci zamerali na štúdium neurobiologických mechanizmov depresie, čo umožnilo výrazný pokrok v chápaní tohto ochorenia. Neurozobrazovacie štúdie, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia (fMRI), nám umožnili objasniť zmeny mozgovej aktivity u ľudí s depresiou. Okrem toho nám rozvoj neurochemických techník umožnil identifikovať rozdiely v hladinách neurotransmiterov a hormónov u pacientov s depresiou v porovnaní so zdravými jedincami. Ako sa cítia, myslia a fungujú ľudia s depresiou? Zistite to v článku.

Aké zmeny v mozgu spôsobuje depresia?

Výskum štrukturálnych a funkčných zmien mozgu u ľudí s depresiou priniesol mnohé cenné poznatky o biologickom základe tejto poruchy. Jedným z najdôležitejších zistení je súvislosť medzi depresiou a štrukturálnymi zmenami v mozgu, najmä v oblastiach súvisiacich s reguláciou emócií a výkonnými funkciami.

Štúdie magnetickej rezonancie ukázali, že ľudia s depresiou často vykazujú zmenšenie objemu mozgu, najmä v hipokampe, štruktúre, ktorá je kľúčová pre reguláciu nálady a pamäťové funkcie. Toto pozorovanie naznačuje, že depresia môže ovplyvňovať neuroplasticitu, zápalové procesy alebo neurodegeneratívne mechanizmy v mozgu.

Okrem toho štúdie fMRI odhalili zmeny v nervovej aktivite u pacientov s depresiou. Znížená aktivita sa pozorovala v kortikálnych oblastiach zodpovedných za reguláciu nálady, ako je mediálna prefrontálna kôra, a nadmerná aktivita v oblastiach súvisiacich s reakciami na stres a emócie. Okrem toho pri depresii zohrávajú kľúčovú úlohu zmeny v neurochémii mozgu. U pacientov s touto poruchou je dobre zdokumentovaná dysregulácia neurotransmiterov, ako sú serotonín, noradrenalín a dopamín.

Ako depresia mení myslenie?

Z neurobiologického hľadiska môžu zmeny aktivity v rôznych oblastiach mozgu, ktoré sme už spomenuli, viesť k určitým vzorcom myslenia charakteristickým pre depresiu. Napríklad znížená aktivita v mediálnej prefrontálnej kôre, ktorá je zodpovedná za reguláciu nálady, môže viesť k ťažkostiam s pozitívnym myslením a prežívaním radosti. Na druhej strane nedostatok acetylcholínu charakteristický pre depresiu má vplyv na negatívnu pamäťovú zaujatosť, čo vedie k častému vracaniu sa do minulosti, rozpitvávaniu "čo, kto povedal" a opakovaniu negatívnych situácií znova a znova. Nadmerná aktivita v oblastiach súvisiacich s reakciami na stres a emócie môže viesť k nadmernému sústredeniu sa na negatívne podnety a zveličovaniu hrozieb. V takom prípade je užitočné použiť peptid na stres. Patrí medzi ne. selank. Výnimočne ho ocenia ľudia, ktorí si chcú zachovať chladnú hlavu v stresových situáciách. Stojí za zmienku, že kortizol - hormón vylučovaný v čase nebezpečenstva - je zodpovedný za odumieranie neurónov z mozgu. Nadbytok kortizolu účinne vedie k zníženiu počtu nervových buniek, čo vedie k depresii. Tým, že Selank chráni a podporuje nervový systém, vykazuje špecifické antidepresívny účinok.

Okrem toho môže ochorenie ovplyvniť kognitívne funkcie, ako je pozornosť a koncentrácia.  Ľudia s depresiou majú často problémy so sústredením, čo môže viesť k chybám v myslení a duševnej výkonnosti.

Mozog v depresii: aký vplyv má depresia na pamäť?

Výskum naznačuje, že depresia môže ovplyvniť rôzne aspekty pamäte vrátane epizodickej pamäte (súvisí s osobnými zážitkami) a pracovnej pamäte (zodpovedá za spracovanie informácií v krátkom časovom úseku). Ľudia s depresiou často vykazujú deficity v epizodickej pamäti, čo sa môže prejavovať ako ťažkosti so spomínaním na detaily minulých alebo životných udalostí.

U pacientov s depresiou môže byť narušená aj pracovná pamäť, čo môže viesť k ťažkostiam pri riešení problémov, plánovaní a rozhodovaní. Tieto nedostatky pamäte môžu súvisieť so zníženou aktivitou v oblastiach mozgu zodpovedných za spracovanie informácií a sústredenie pozornosti.

Existujú tiež dôkazy, že depresia môže ovplyvniť spôsob, akým jednotlivci spracovávajú a interpretujú informácie. Ľudia s depresiou sa môžu častejšie zameriavať na negatívne aspekty zážitkov a ignorovať tie pozitívne. Tento jav, známy ako "selektívna negatívna pozornosť", môže ovplyvniť spôsob, akým ľudia s depresiou spracúvajú a zapamätávajú si informácie, čo ešte viac zhoršuje ich emocionálny stav.

Ako vnímajú realitu ľudia s depresiou?

Napriek tomu, že pacienti s depresiou majú dobrý zrak, nemusia vidieť svet taký, aký v skutočnosti je. K tomuto záveru ako prvý dospel Aaron Beck. Predpokladal, že pod vplyvom faktora prostredia sa dokážu aktivovať kognitívne skreslenia a vrhnúť tieň na správne spracovanie informácií. Tento jav nazval "triáda negatívneho myslenia" - čo sa vzťahovalo na skutočnosť, že depresívny človek vníma seba, svet a nadchádzajúcu budúcnosť nepravdivo. Dnes už vieme, že ľudia s depresiou bagatelizujú pozitívne aspekty života a dokonca vykazujú desivú reakciu na negatívnu spätnú väzbu. To znamená, že pri vykonávaní série úloh, keď trpiaci urobí chybu, je veľmi pravdepodobné, že aj ďalšie úlohy budú vykonané nesprávne. Môže za to zvýšená citlivosť na spätnú väzbu.

Peptidy pri depresii - má to zmysel?

Podľa recenzií internetových používateľov a vedeckých štúdií môžu byť peptidy proti depresii účinné a znižujú negatívne účinky spojené s depresívnou funkciou mozgu. Najmä zloženie selank je zaujímavý peptid pri depresii. Pomáha znižovať silné napätie, upokojuje a upokojuje a zaručuje lepší spánok. Podporuje nervový systém a tiež zvyšuje prirodzenú imunitu človeka.

Pri intranazálnom podávaní sa má prípravok najprv správne pripraviť zmiešaním prášku a vody z fľaštičky, ktorá je súčasťou balenia, potom sa má celý jemne premiešať a správne skladovať pri nízkych teplotách. Jednorazové podanie sú približne 2 vdychy pri stresových situáciách, zníženej nálade alebo duševnom poklese.